Pretože sa v dnešnej dobe akosi príliš vzďaľujeme svojmu pôvodnému smeru, musíme vynaložiť väčšie úsilie na hľadanie pravej ženskosti. Je vhodné sa upravovať, farbiť si vlasy, upravovať si tvár, nosiť šperky a pekne sa obliekať.
To je len povrchová úprava, ale začnime hľadať vo vnútri svojej duše, nechajme rozkvitnúť našu dušu a naše city.
Aj reč nášho tela o nás veľa prezradí. Stačí len pozorovať a všímať si chôdzu, držanie tela, pohľad, ale i gestikuláciu tváre, či celého tela. Naše vnútorné cítenie veľmi rýchlo rozpozná prejavy druhého človeka. Už v tvári na prvý pohľad dokážeme zistiť smútok, radosť, žiaľ, hrdosť, aroganciu, alebo povýšenectvo. Uvedomme si, ako šľachtické rody pri výchove dievčat a žien vždy prísne dbali na držanie tela, zachovali si do dnešných čias úctyhodný vzhľad. Všimneme si napríklad len takú maličkosť, v spoločenskom bontóne výchovy pre lepšiu spoločnosť je neprípustné, aby si žena sadla na stoličku a dala si nohu cez nohu, to sa považuje za vyzývavé a nehodiace sa k žene. Ani na starých maľbách by sme nenašli takto vyobrazenú, koketne sediacu ženu.
Jednou z činností, ktorou môžeme takto pôsobiť a rozvíjať ušľachtilé pohyby svojho tela, je tanec. Tu ale musíme správne zvážiť, že nie je tanec ako tanec. Tancovanie musí mať ušľachtilú harmóniu, musí sa diať s čistou ľahkosťou a jemnou ženskosťou. Z tohto dôvodu nie je vhodný brušný, či orientálny tanec, v súčasnosti taký obľúbený. Je to tanec plodnosti a pôsobí silne pudovo. Chýba tam duchovný náboj. Vznikli v oblasti, ktorá je nám svojím pôvodom vzdialená. Môže síce prinášať pocit úľavy pre ľudské telo, ale to sa dá dosiahnuť aj iným, ušľachtilejším, duchovnejším spôsobom. Je to teda tanec čisto telesný a nenesie v sebe čistý duchovný obsah, ktorý by umožnil jemné duchovné naladenie na krásnu ženskosť.
Ak chceme dosiahnuť krásu ženskosti, musíme tiež pochopiť, že súčasťou nášho pôsobenia je naša reč. Náš rečový prejav bude vždy plne zodpovedať stupňu našej zrelosti a nášmu cíteniu. Tak ako sa obliekame, tak i slová presne zodpovedajú stupňu našej duchovnej zrelosti. Ak budeme len chvíľu počúvať zvuk reči a melódiu hovorených slov rovnako, ako keby sme počúvali hudbu, môžeme si hneď urobiť obraz o tom, aké je vnútro človeka. Samozrejme, to neplatí len pre ženy, ale pre všetkých. Práve reč je prejavom nášho ducha, ktorý živo odovzdáva druhým svoju myšlienku, vyjadruje svoj cit, má potrebu pomáhať, posilňovať a povzbudzovať.
Žena dostala do vienka silu a dar krásy, aby udržiavala spojenie dvoch duší. Všade naokolo vidíme, že sa tak nedeje. A to je škoda.
V prekrásne ilustrovaných časopisoch nám všetkým dávajú rady, ako byť dobrou manželkou. Sú to všetko len rady rozumu, ale nie rady duše, ktoré by sme mali čerpať vo svojom vnútri. Tie rady sú len o povrchnosti a nie o našom vnútornom správaní sa jeden k druhému. Pokiaľ budeme chcieť udržať naše vzťahy v láske a porozumení, čisté, žiarivé, priezračné, budeme sa musieť naučiť upustiť so svojho ega a nie mať silou mocou vždy pravdu, naučiť sa, že vzťah nie je súperenie, ale že je založený na láske medzi nami a našimi partnermi. Je dobré, aj správne, že sme samostatné, ale tiež nie je dobré sa správať ako ovce, ktoré sa slepo nechajú zahnať do kúta a slepo poslúchať. Partnerstvo, či manželstvo nie je S.R.O., je to vzťah dvoch inteligentných ľudí, ktorí žijú v spoločnej domácnosti.
Jedná sa o vzťah päťdesiat na päťdesiat. Rovnocennosť a rovnoprávnosť. Rovnaké práva a rovnaké povinnosti majú obaja. Prerozdelovanie úloh – to je vec dohody. I keď pripúšťam, že niektoré veci sú viac ženské a iné viac mužské. Čo sa týka chodu domácnosti, nepoznám rozdiely. Keď žena dokáže rúbať drevo sekerou, tak muž s ľahkosťou zvládne umývanie riadu. Vzájomná úcta nám dáva aj vzájomnú dôveru. Ak budeme chcieť naozaj nájsť východisko čistým a správnym spôsobom, nájdeme vždy odpoveď v našej duši.
Verte, že aj taký vzťah je aj v tejto spoločnosti možný a že nám dáva veľa radosti a šťastia pri každej činnosti. Týmto správaním môžeme byť príkladom aj pre svoje okolie. Všetky naše myšlienky, ktoré nás obklopujú, sú jasné a také silné, že keď vkročíte do takého domova, ucítite takú silnú energiu lásky, že v tejto spoločnosti sa určite vždy budete cítiť dobre. Čo do vzťahu dáme, to sa nám aj vráti.
Jedine z takéhoto vzťahu môžu prísť čisté duše a zdraví potomkovia. Obklopujme sa žiarením lásky a harmónie, neochudobňujme sa potrebou vynucovania si pozornosti svojho okolia akýmkoľvek spôsobom, tým si narúšame silnú energiu lásky a škodíme sami sebe.
Veľakrát sa čudujeme, akí sú dnešní mladí muži negalantní. Vychovali sme ich predsa my! Zabudli sme, že im máme byť príkladom, máme si navzájom pomáhať, byť láskaví, nežní, vedieť sa vcítiť do potrieb toho druhého. Kde sa to mali naučiť? Predsa od nás a od našich učiteľov. Odkiaľ majú mladé dievčatá čerpať pôvab, ušľachtilosť, jemnosť, ženskú dôstojnosť, keď sme ich to nenaučili? Bolo by dobré sa trochu zamyslieť sami nad sebou, ešte nie je neskoro, vždy a v každom veku sa náprava dá vykonať. Čo keby sme začali práve teraz a sami so sebou. Vždy je potrebné začať so sebou. Keď zmením seba, pomaly sa začne meniť aj moje okolie.
