Stretnú sa dvaja ľudia, dve duše, ktoré v určitom okamihu pocítia to krásne súznenie a pocit, že dve kvapky v nekonečnom mori sa spojili a sú navždy spolu. Je to až také nádherné, že si sľúbia byť naveky spolu...
Muž predstavuje vo vzťahu Slnko, ktoré svojím lúčom zasvieti a prináša svetlo poznania, aktivitu, sústredenosť na cieľ. Mesiac reprezentuje matku, ženu, pasivitu, zrkadlenie Slnka, prijímanie. Prislúcha mu 4. dom, ktorý je domovom, našim rodinným krbom, kde sa stále vraciame, alebo sa chceme vrátiť, lebo nás tam čaká teplá náruč, ktorá nás privinie s láskou bez výčitiek.
Na začiatku vzťahu žena väčšinou súhlasí so všetkým, o čom jej partner hovorí. Prijíma jeho svetlo, s radosťou ho nasleduje, zahŕňa láskou a porozumením. Niektoré partnerky to až preháňajú. Postupne nedajú mužovi dýchať, chcú vedieť o každom jeho kroku, čo, kde a s kým… a prečo? Zabúdajú na svoje poslanie a na to, čo majú prinášať do vzťahu: harmóniu, lásku, zjemňovať, zušľachťovať spolužitie partnerov. Časom, keď žena zistí, že muž nie je podľa jej obrazu, teda neskáče, ako ona píska, kapituluje, alebo ho začne trestať. Má na to viac osvedčených receptov, ktoré využíva niekedy naivným, jednoduchým, ľahko prehliadnuteľným spôsobom, no niekedy aj veľmi rafinovaným. Odmieta milovanie, prestane variť jedlá, ktoré má partner rád, dokonca prestane variť aj úplne a prestáva sa správať žensky. Urobí zo seba pred ostatnými chuderku, ktorá sama vychováva deti. Muž sa o ne nestará, ona musí urobiť všetko, nikto jej nepomôže, lebo on je večne v práci a ktovie ešte kde… Keď partner sedí doma, tak zas frfle, že nenosí viac peňazí do domu.
Ak muža nechytí do svojho područia, začne sa mu mstiť. Zo sľubov vernej lásky naveky ostane pomsta, alebo naopak úplne odcudzenie a nezáujem. Najhoršie na tom je ten fakt, že k súzneniu duší možno chýbal len krôčik, a to pochopenie podstaty protikladov muža a ženy, Slnka a Mesiaca, Marsu a Venuše. Ten pomyselný krôčik sú naše egá, nie toho druhého, ale naše vlastné! Kde sa podela jemnosť, porozumenie, prijímanie Svetla a následné zrkadlenie lásky? Čo sa deje s dnešnými ženami, ktoré začali nosiť nohavice a chcú sa zhostiť úlohy, ktorá im podľa zákonitosti prírody i človečenstva nepatrí?
Muž je často ten druhý, ktorý opúšťa vzťah, aj keď sa nám to navonok zdá práve naopak. Najprv doma necíti pohodu a pokoj. Potom sa mu už tak nechce domov ako predtým, zostáva dlhšie v práci, lebo výčitky, alebo naopak mlčanie partnerky sú pre neho neznesiteľné. Muž je marsický typ, tj. akčný, bojovný, asertívny, má tendencie riešiť problémy silou a akciou. Čím sa viac trápi, lebo mu záleží na partnerke, že nie je taká, aká sa mu javila na začiatku, nezrkadlí jeho svetlo ako zrkadlí Mesiac Slnko, resp.strieda, dopĺňa ho na oblohe, tým viac agresivity je v ňom. Záleží mu vtedy ešte na partnerke. Postupne to však vzdá a upadne do apatie nad vzťahom a začne hľadať inde…
Ozajstná láska pre dospelých ľudí znamená slobodu, dôveru a hlboké citové prepájanie sa na úrovni ducha a duše.
Partnerovi dajme slobodu, prestaňme na ňom lipnúť s postranným úmyslom vlastnenia, dôverujme mu. Láska nevlastní, nevyčíta, ale jednoducho je v našom srdci. Preciťujme častejšie srdcom, kde máme svoju božskú iskru, čiže božsky a nie racionálne pozemsky. Stojí to veľa úsilia, námahy. Nik vám nemôže dať jednoznačne recept na supervzťah. Naladenie sa na jednu strunku, je väčšinou dlhodobý proces. Pre obidvoch partnerov je dôležité, aby chceli, cítili a porozumeli tomu, čo vlastne chcú. Najprv však treba porozumieť sebe, vedieť čo v živote chcem dosiahnúť, čiže vytýčiť si svoj cieľ. Spomenutý cieľ života je dôležitý aj pre spoločný partnerský vzťah.
Ak sa muž so ženou dohodnú na spoločnom životnom cieli, ak majú to šťastie, že ich cieľ je vysoký, duchovne hodnotný, postúpia vyššie.
V záujme vyššieho, ušľachtilého cieľa si určite nebudú všímať len prízemné lákadlá sveta, ktoré vidíme často v niektorých telenovelách, ale aj v bežnom živote okolo nás. Častým pozeraním „sladkých“ filmov, si môžeme naprogramovať osud podľa ich hrdinov. Nežijeme vtedy ozajstný život, nenapĺňame ho, preto ani nemôžeme zažiť plnohodnotný vzťah. Ten je totiž založený na originalite dvoch duší, na jedinečnosti, čistote ducha, duše i tela. Pri čítaní týchto riadkov vás možno napadne otázka, aký vyšší cieľ môže mať dvojica. Najjednoduchší príklad je vychovávanie detí v spoločnom duchu. Ak prídu problémy, dokonca choroby, postihnutie dieťaťa, alebo jedného z partnerov, vzťah založený na pravde, láske, vzájomnom rešpektovaní sa, prejde ťažkou skúškou a ešte viac dvojicu utuží. Obeta, ktorú prinesú do vzťahu, je pre nich vlastne vykúpením z bežného konzumného života, založeného na užívaní si len toho príjemného, no stagnovania na jednom mieste, čo znamená zbytočne prežité roky. Partnerský pár si môže osvojiť postihnuté dieťa, venovať sa neziskovej, duchovnej alebo ekologickej činnosti za ozdravenie Zeme.
Ak ste čakali návod na ideálny vzťah, možno ste ho našli, ak ste pritom pochopili, že je vlastne výsledkom tvrdej práce. Iste bolo u vás tiež na začiatku krásne okúzlenie, podobné romantickým filmom alebo rozprávke. Pokračovanie, ktoré ak má ostať rozprávkou s dobrým koncom, je dennodenné nalaďovanie sa jeden na druhého, chcenie byť čistým, neklamať ani v maličkostiach, lebo z tých sa skladajú veľké veci.
