Slnko a Luna. Mars a Venuša. Muž a žena. Už len tento pojem vystihuje, že pôjde o protikladný vzťah, ktorý má zmysel vtedy, ak sa dokážu dve opozičné polovice spojiť do jedného celku. Nejde to veru skoro nikdy v partnerstve tak harmonicky, rozprávkovo: ...a žili spolu šťastne až do smrti.
Muži sú hlavou rodiny a väčšinou si to aj presadzujú. Majú v sebe marsickú silu, ktorá ich k tomu ženie. Pokiaľ je to v norme, je to v poriadku. Normu si určuje partnerský pár sám, a to hneď na začiatku vzťahu. Je neženské, keď nežnejšia časť partnerského zväzku „nosí nohavice“, ale na druhej strane, keby sa aspoň občas žena nepresadila, súhlasila by so všetkým, čo robí jej muž, iste by mu nebola vzácna. Stratila by sa tá povestná iskra vo vzťahu. Platí to aj opačne, teda ak muž nechá robiť ženu všetko, čo sa jej zachce.
Milada mala rada svojich rodičov a František ich od istej doby neznášal. Riešila to tým, že ich navštevovala, keď bol Fero na služobnej ceste. Ako sa vraví, dovtedy sa chodí po vodu s krčahom, pokým sa nerozbije… Keď sa to manžel dozvedel, začal jej to zakazovať. Na to nemal právo. Rodičov máme len jedných. Milada sa snáď prvýkrát v manželstve poriadne nazúrila, lebo nečakala, že s tým Fero nesúhlasí. Nechcela ho znervózňovať, preto k nim chodila tajne. V tomto prípade to bola zdravá zlosť, ale s malým háčikom. Keď išla prvýkrát tajne za rodičmi, mala mu to oznámiť, že sa rozhodla chodiť k nim bez neho. Bez vypýtania sa od Františka, lebo sú to jej rodičia. V partnerstve sú obaja ľudia rovnocenní.
Spomeniem ešte iný príklad. Priatelia Mária a Ľuboš chodili na prednášky k známemu psychológovi. Mária sa raz s prednášajúcim „posekala“, lebo mala iný názor na istú vec ako on. Prestala potom na ne chodiť. Keď sa dozvedela, že Ľuboš ešte chodí na prednášky, začudovala sa a utrúsila poznámku: „Myslela som, že tam už nebudeš chodiť, a to už z kolegiality ku mne.” Mária nemala na to právo, hoci nebola ženou Ľuboša. Aj keby ňou bola, je to jej problém, že nevie vychádzať s ľuďmi a prijať protinázor iného človeka.
Všetko však má svoju mieru. Obaja partneri majú právo na svoje malé tajomstvá a určité súkromie, do ktorého nesmie ísť nik. Ak tam vpustíte iného človeka, stratíte samého seba. Napríklad mailová schránka, ktorá je len vaša. Nemusí vám tam práve písať tajný milenec, ale jednoducho ju máte len pre seba a basta! Treba to ale jasne povedať. Ak sa obetujete pre toho druhého až veľmi, neukážete, čo vám vadí, lebo nechcete byť dobyvační. Môže sa stať, že vás tí druhí využijú. Budete naozaj ako kus nábytku, ktorý ak doslúži, pôjde na smetisko. Tvrdé slová, ale pravdivé!
Inou vecou bude, ak sa navonok nepresadzujete, ale tým niečo sledujete. Chcete byť dobrí pred svetom. „Ako to len môže s ním (či s ňou) vydržať!”, povedia o vás ľudia. „To je pozemský anjel!” A ten váš partner vyzerá ako despota na entú. „Anjel“ z toho profituje pred svetom a berie si energiu i zo svojho „čerta”. Najhoršie je to vtedy, ak naozaj uverí, že je obeťou.Preto by sa nemalí iní miešať do vzťahu. To, ako to naozaj je, vedia len tí dvaja…
