Zišli sa dvaja ľudia, ktorí si rozumeli. Prešli obdobím zamilovanosti, vytriezveli teda z ošiaľu prvého zaľúbenia, kedy si nevšímame chyby toho druhého, ale vnímame len to pekné. On mal svoj byt i ona. Obaja mali svoje zamestnanie a boli si sebestační. Začali sa navštevovať a striedavo u seba prespávali...
Malo to svoje výhody. Rozumeli si, vedeli sa hodiny spolu rozprávať a nenudili sa spolu, aj keď mlčali. Ak chceme hovoriť v kontexte témy rovnocennosti, dávali si navzájom i brali tak akurát. Vzťah prerástol do lásky, tak sa rozhodli vziať. Výsledkom ich hlbokej lásky bola dcéra, neskôr syn. Boli spolu tak „normálne šťastní“, pokým nezačali stavať dom. Bolo treba viac peňazí. Manželka bola doma na materskej dovolenke, muž musel viac a viac pracovať. Žena sa teda upla na deti, ktoré jej robili jedinú spoločnosť. Bola aj tak spokojná, lebo vidina domčeka so záhradkou a malebným altánkom, kde budú robiť spoločné stretnutia s priateľmi, jej dodávala silu vydržať.
Manžel bol od skorého rána v práci a dozeral na stavbu domu. Po večeroch sedel pri počítači, telefonoval s dodávateľmi a potom únavou zaspal. Žena sa venovala cez deň deťom a domácim prácam. Keď zaspali, väčšinou už spal i manžel, často pri televízii. Mimo spálne. Blízkosť medzi partnermi sa začala strácať.
Prišlo obdobie vzdoru u dcéry a detských chorôb. Manželka nechcela najprv manžela rušiť, lebo práca a dom boli dôležitejšie. Začala si zvykať, že je na tieto veci sama. Mužovi to vyhovovalo a myslel si, že je všetko v poriadku. Ani on nechcel zaťažovať ženu s problémami okolo svojej kariéry a do stavebných vecí sa ženy nerozumejú… Začala teda viaznuť i komunikácia.
Problémy s deťmi žena rieši sama, lebo je s nimi celý deň. Tu sa cíti muž zrazu odstrčený. Žena zas nemá svoj príjem, peniaze nie sú, všetko pohlcuje dom. Obaja manželia majú postupne svoje pole pôsobnosti. Začína boj o moc. Muž uprednostňuje dodávku financií na dokončenie domu a žena s tým nesúhlasí, ale keďže nepracuje, nemôže do toho „kecať“. Obaja manželia sa už cítia nerovnocenne. Muž v oblasti domácnosti a výchovy detí a žena v oblasti financií.
Je to začarovaný kruh, ktorý poznali naše mamy i otcovia, starí rodičia. Samozrejme, niekedy sa žilo inak, ale staré vzory správania vo vzťahu sú v nás zakódované. V kritických situáciách reagujeme tak, ako reagovali naši predkovia. Preto si treba vziať príklad od manželov, ktorým to jednoducho klapalo. Kde je ich tajomstvo? Vedeli si rozdeliť svoje úlohy v období, keď boli deti malé, keď sa šetrilo, i keď prišli choroby a rôzne rodinné problémy. Nepodľahli túžbe po moci na svojom poli pôsobnosti, ale pustili tam aspoň sčasti vládnuť i tú svoju polovičku. Žena teda nechá aj otca vychovávať deti, aby pocítili i mužskú ruku, nehucká ich proti nemu. Stáva sa to často, ak napríklad nedostane od manžela peniaze. Muž zasvätí ženu do tajov napr. stavania domu a netají čiastku na účte. Ocení ženu, uzná, že materská dovolenka je vlastne ťažká práca. Žena nebude manipulovať muža „cez posteľ“ a pod.
Ak si teda myslíme, že rovnocennosť vo vzťahu je vec, ktorá je stabilná počas celého trvania vzťahu dvoch ľudí, budeme na omyle. Každý vzťah, priateľský či manželský, prechádza rôznymi obdobiami, ktoré prinášajú svoje úskalia a krízy, kedy vystupuje naše ego, aby si zahralo svoju dôležitú rolu. Aj v tom najlepšom vzťahu sa aspoň raz vyskytne boj o moc. Moc je však hybnou pákou ovládať toho druhého. Boj však prináša reakciu zo strany, na ktorú bol zahájený útok, a to nesvedčí ani láske, ani hlbokému partnerskému vzťahu.
