Veronika si sadla v parku na lavičku, hoci bol mráz. Najradšej by bola, keby sa premenila na ľadový stĺp, aby už nič necítila. Dnes počas obedňajšej prestávky bola za ňou žena mladšia od nej. Povedala jej, že miluje Patrika a mieni si ho vziať, hneď po rozvode.
Nič netušiaca Veronika, zalapala po dychu, keď sa to dozvedela, no držala sa naoko v pohode, veď bola profesionálka. Bola vedúcou firmy, ktorá mala vo svojom programe aj kurzy komunikácie s ľuďmi. Ona samotná prednášala najradšej o partnerskej komunikácii. „Kováčova kobyla cvála nepodkutá!“, pomyslela si. Teraz sa cítila nehodná svojho povolania! Ako sa to mohlo stať? Mali dve malé deti, ktoré potrebovali otca i mamu.
Najväčší šok ju prešiel, možno aj vďaka tomu mrazu, ktorý si po chvíli uvedomila. Pud sebazáchovy a myšlienka na deti ju postavili na nohy. Po tvári jej stekali slzy. Šla domov. Patrik už vybral deti zo škôlky. Vedel, že jeho milenka urobila tú najhoršiu prácu za neho. Stále to odkladal, hoci sa ich budúce, teda nemanželské dieťa, už hlásilo na svet. To Veronika pri stretnutí s dotyčnou nemohla prehliadnuť. Manželia sa pohádali, tak ako nikdy. Všetko vyšlo von! Aj to, čo možno nechceli povedať, bolo počuť. Po hádke a konečnom bolestnom precitnutí si Veronika uvedomila, že sa jej zrútil doterajší svet ako domček z karát. Čaká ju rozvod. Nevie, ako to prežije! S tým nerátala!
Zajtra ide do Bratislavy. Hanba - nehanba, ona, ktorá radí iným, pôjde za psychológom. Tak aj urobila. Vyhľadala psychológa, ktorého jej odporučila bývalá spolužiačka z vysokej. Otvorila sa mu úplne až na treťom sedení. Silou mocou chcela dosiahnuť, aby jej potvrdil, že chybu robil len jej manžel. Urobili ju obaja, vinníka je ťažko hľadať. Po čase sa udalosti naozaj tak vyhrotili, že aj napriek Veronikinej snahe o zmierenie a toleranciu nemanželského dieťaťa, došlo naozaj k rozvodu manželov.
Veronika si nevedela predstaviť život sama ako žena. Rozvedené kamarátky jej povedali, že v tom nešťastí má vlastne šťastie, lebo si Patrik nenárokoval striedavé opatrovníctvo ich maloletých detí, ako je to už teraz čím ďalej bežnejšie. Jeho milenka už medzitým porodila syna. Na druhej strane psychológ radil Veronike, aby nebránila stretávaniu otca s deťmi, aby ho úplne nestratili.
Veľmi jej pomohli konzultácie u skúseného psychológa i rozhovory s ľuďmi, ktorí niečo podobné prežili. Keďže robila podobnú prácu ako on, začala pristupovať ku svojim poslucháčom, ktorým prednášala trochu inak. Bola k nim bližšie. Trvalo to dva roky, pokým sa upokojila úplne a prestala si vyčítať, že nebola dobrou manželkou. Keď ju totiž prešla zlosť na bývalého manžela, začala mať komplexy. Hľadala na sebe chyby, kvôli ktorým si našiel milenku. Konzultácie psychológa i tu urobili postupne svoje. Povedal jej, že má u svojho muža vždy miesto matky jeho detí, ktoré majú spoločne, to jej nikto nevezme. A hlavne, ak sa nebudú s Patrikom hnevať, deti pochopia skôr novú situáciu, ktorá je viac nezmeniteľná ako zmeniteľná. Napriek tomu, že si život predstavovali inak, má každý právo na slobodné rozhodnutie o partnerstve. Keď sa budú navzájom rešpektovať a ctiť si jeden druhého, vyťažia obaja z danej situácie viac. A to najhlavnejšie, deti budú mať otca i mamu, hoci už nebudú bývať spolu v jednom byte.
Čo už ani nečakala, bol fakt, že začala vnímať, že nie je ľahostajná mužom. Zmenila svoj šatník a aj účes. Inokedy sa smiala, keď niekto poznamenal: „Nové vlasy, nová známosť!“ Zmena imidžu však bola ozaj posledná bodka za jej smútkom nad stratou Patrika. Dokázala mu dávať deti bez výčitiek a dokonca sa už aj usmiala a spýtala sa na jeho syna. Začala viac študovať svoj odbor, ktorý zanedbávala. Chodila na prednášky do Prahy, lebo ju zaujala problematika, ktorú chcela prednášať. Tešila sa, že sa môže ponoriť do hĺbky štúdia.
Patrik jej vyšiel v ústrety a bral deti do opatery práve vtedy, keď musela na pár dní vycestovať na služobnú a študijnú cestu. “Všetko zlé je na niečo dobré”, pomyslela si. Keby bola vydatá, ani by ju to nenapadlo, vycestovať za štúdiom do zahraničia. Začala žiť nový život! Dokáže si už predstaviť niekoho iného vedľa seba.
Ako si pomyslela Veronika, všetko zlé je na niečo dobré. Rozchodom naozaj život nekončí, ale začína niečo nové, možno krajšie, hoci si to neviete predstaviť. Poučení zo svojich chýb už budete múdrejší a možno tolerantnejší k iným. Ak vás postretlo niečo podobné, neváhajte, neľutujte čas a peniaze na stretnutie s dobrým odborníkom na rozchody. Nenadávajte donekonečna na bývalého partnera, ktorý vás opustil. V počiatkoch rozchodu to asi nedokážete, ale postupne mu odpustite a prijmite fakt, že vás opustil. Vzťah, kde sú deti, je vlastne doživotným vzťahom, lebo rodičmi ostávate. Skúste s bývalým partnerom vychádzať kamarátsky. Urobíte tak veľa pre vaše deti, seba a neskoršie i vnúčatá.
