Nevidela som dôvod, prečo by som mala byť v živote ešte niekedy veselá a strácala som aj zmysel, prečo ešte žiť. S manželom sme si u lekára vypočuli hrozný ortieľ. Nemôžeme mať deti... Helena
Uvažovali sme o adopcii a kontaktovali sme niekoľko detských domovov prostredníctvom sociálnej pracovníčky. Aj keď detičky v detských domovoch sú také ako každé iné deti, zlaté, šikovné a krásne, stále som mala pocit, že by som bola len akási vychovávateľka jedného z nich. K žiadnemu z nich som nepocítila materinský pud a nevedela som sa rozhodnúť či si chcem vziať niektoré z týchto detí za svoje. Raz po obede som bola sama doma. Manžel bol v práci a ja som zavolala celá utrápená na číslo 0900 612 350 pani Elizeji. Chcela som len, aby ma niekto vypočul a pochopil moje pocity. O radu som ani tak nestála. Nevedela som si predstaviť, ako by mi veštkyňa mohla pomôcť. Veď predsa o mojom osude bolo dopredu rozhodnuté. Pani veštica Elizeja mi povedala, že budem mať dieťa. Smutne som jej vysvetlila, že lekári sú si istí, že nie. Pani Elizeja mi povedala, že pravá matka sa pozná podľa lásky k dieťaťu, že to svoje dokáže rozoznať medzi stovkami iných a ľúbiť ho viac ako seba. Povedala, že neporodím dieťa, ale matkou budem. Nech dám ešte jednu šancu nájsť ho v tom domove, v ktorom som bola v ten deň. Ešte to popoludnie som presvedčila manžela, nech ideme do detského domova. Nechápal, prečo by sme tam mali znova ísť, ale nechcel ma znova zarmucovať. Keď sme prišli do domova, zbadala som ju hneď. Dvojročné dievčatko, ktoré vyzeralo ako bábika. Vychovávateľka mi povedala, že len v ten deň prišla k nim z kojeneckého ústavu. Jej biologickí rodičia boli veľmi mladí a vzdali sa jej ešte ako novorodenca. Dáška bola moja od prvej sekundy. Naozaj moja. Pretože ako povedala pani Elizeja, matka si spozná svoje dieťa medzi stovkami iných.
Helena
Cena hovoru: 1,494 € (45 Sk)/min.
