Cesta domov

Bol som u kamaráta v obci, ktorá je kúsok nad Žilinou. Má tam chatu a vyrazili sme si na víkend s niekoľkými ďalšími kamarátmi a ich manželkami.....Roland

Cesta domov

Bol som u kamaráta v obci, ktorá je kúsok nad Žilinou. Má tam chatu a vyrazili sme si na víkend s niekoľkými ďalšími kamarátmi a ich manželkami. Len ja som tam bol sólo, ale vytrvalo som im všetkým tvrdil, že mi to neprekáža. No pravda bola taká, že som dosť osamelý a to už poriadne dlho. Niektorá zo žien nadhodila, že by som si mohol zavolať a skúsil sa poradiť s pani Hanou, ako nájdem tú pravú. V spoločnosti som na týchto rečiach smial. Keď som však večer ostal sám na izbe, začal som premýšľať nad tým, že by to možno aj stálo za pokus. Pani Hana bola podľa hlasu príjemná dáma. Akosi vycítila, že dôvodom môjho telefonátu sú práve ženy. Taktiež vedela, že práve nie som doma a jej rada znela, aby som sa držal jej pokynov, keď sa budem vracať domov. Mám sa vraj vyhnúť diaľnici a ísť po bočných cestách až do Bratislavy. Znova som si teda povedal že to stojí za pokus a poslúchol som radu pani Hany. Hneď za Žilinou ma totiž zastavila policajná hliadka a policajt mi naparil pokutu za naozaj mierne prekročenie rýchlosti. Keď som si vyberal peniaze, musel som si odopnúť bezpečnostný pás, pretože som mal peňaženku vo vetrovke. V rozčúlení som si neuvedomil, že som si ho nezapol, keď ma o kilometer ďalej chytila ďalšia. Naparil mi pokutu aj on. Vyšlo mi z toho, že prvých dvadsať kilometrov cesty ma vyšlo na 140 euro. Keď ma potom o ďalších dvadsať kilometrov zastavila ďalšia hliadka, už mi to pripadalo smiešne. Na rozdiel od nevrlých policajtov, tento krát mala uniformu na sebe žena. Najkrajšia žena, akú som kedy videl. To som si však vtedy, keď ma zastavila, vôbec neuvedomil a namiesto toho, aj keď sa za to doteraz hanbím, ma premohol záchvat trošku hysterického smiechu. Keď som pred touto ženou otvoril okienko na svojom aute, jednoducho som sa rozosmial a nevedel som prestať. Samozrejme, že nasledovala dychová skúška. Priznal som sa jej teda s tým, že som sa rozprával s pani Hanou a aj s tým, aký obsah mal tento rozhovor. Možno to bol osud a možno sa len pekná policajtka nado mnou uľútostila. Isté však je, že práve v nej som našiel to, čo som už dlho hľadal. Dala mi totiž namiesto pokuty svoje telefónne číslo.

Roland