Keď som zavolala pani Stelle, celej našej rodine to zmenilo život. Vôbec som neočakávala, že keď sa dovolám pani Stelle, zmení sa moje trápenie na radosť......Martina
Problémom bol náš dedo. Inak ho ani nevoláme ako “náš dedo”, no pred tým sme tieto slová spájali s ďalšími, zväčša nelichotivými slovami. Napríklad: náš dedo je zasa pod parou, náš dedo zasa utiekol a vonku robí hanbu celej rodine. Náš dedo bol skrátka taký. Moja svokra mu utiekla s iným. Vtedy dedo prepil aj dom a jedného dňa sa objavil pred našimi dverami aj s kuframi. Šesť rokov som od neho, ale aj od susedov počúvala, ako ho mučíme a nestaráme sa o neho a ako ho trápime. Pani Stella mi na moje ponosy len s kľudným hlasom odpovedala, že každý by mal dostať to, čo mu patrí a poradila mi, aby som pozvala deda niekam von. Nešlo mi to síce do hlavy, ale aj tak som dedovi navrhla, aby sme šli v nedeľu von. Kam si povie. A tak sme v nedeľu vošli na ihrisko minigolfu. Neprešli sme ani k tretej jamke a prihovorila sa nám staršia pani, ktorá sedela s kamarátkou v neďalekej kaviarni. Len bežné frázy ohľadom našej, vraj dobrej hry, ale mne neušlo, ako poškuľovala po dedovi. A on po nej. Neprešiel ani mesiac a dedo sa k svojej novej vyvolenej odsťahoval a nás čakala prvá návšteva u mladomanželov. Keď som prišla k svojej novej svokre, nemohla som uveriť vlastným očiam. Dedo sedel triezvy za stolom, opraný a ožehlený, usmieval sa od ucha k uchu. Ponúkol nám džús a sám si nalial to isté, aj keď pred tým vždy tvrdil, že by z takejto žbrndy zhrdzavel. Pri okázalej obsluhe nám ešte stihol povedať, že jeho nová žena je naozajstná dobrá duša, pričom dobrá duša sa na neho prísne dívala spoza okuliarov. Počas našej návštevy sme pochopili, že dobrá duša vládne nášmu dedovi so železnou rukou a precíznosťou cirkusového krotiteľa šeliem, ale na druhej strane, dedo je konečne šťastný. Presne ako pani Stella predpovedala: „Každému len to, čo mu patrí.“
Martina
