Volám sa Zlatica a chcem sa podeliť s vami o svoju životnú skúsenosť a tým, čo mi osud pripravil. Žijem v malom domčeku neďalekého okresného mesta. Je to malá dedinka pod horou, kde skoro každý každého pozná... Zlatica
Žila som s priateľom Milanom, ktorý od života veľa nečakal, bol to jeden skromný štyridsať ročný muž. Milan ma mal zrejme veľmi rád, lebo občasné hádky, ktoré doma bývali som vyhrávala ja. Hádky vždy začali kvôli nadmernej spotrebe všelijakých medikamentov, ktoré Milan užíval. Bol psychicky narušeným človekom. Trpel endogénnou depresiou a jej podobu vám nechcem ani opisovať. Milan pod dávkou liekov si veľakrát ani neuvedomoval, že ničí moje predošlé spomienky. Nevedela som, čo mám robiť, bola som nešťastná z takéhoto vzťahu. Napadlo mi, že zavolám niekomu a požiadam ho o pomoc. Ani neviem, v ktorom časopise som čítala, že je nejaká linka dôvery, alebo niečo podobné a ja som večer o 23 hodine s trasúcou rukou vyťukala číslo 0900 612 350, ale od strachu som telefón položila. Nedalo mi a začala som odznova. Po niekoľkých sekundách sa mi v telefóne ozval príjemný hlas pani veštice Elizeji. Pani Elizeja mi povedala, že príčinou môjho stavu je minulosť, ktorej sa musím zbaviť a venovať sa svojej práci a v nej hľadať svoje šťastie. V tej chvíli som nechápala, ako to pani Elizeja myslí, ale nasledujúce udalosti mi to všetko ozrejmili. Viem, že náš rozhovor mohol trvať okolo tridsať minút a ja som už vedela, čo bude pre mňa najlepšie.
Zlatica
Cena hovoru: 1,494 € (45 Sk)/min.
