Mám 25 rokov a žijem v jednej domácnosti so svojím otcom a štvorročným synom. Aj keď sa vo veľmi mladom veku zo mňa stala slobodná mamička, otec mi nič nevyčítal, nezanevrel na mňa a veľmi mi pomáha aj s malým... Petra
Asi trošku túžil po synovi, aj keď to nikdy nedal najavo, ale celé detstvo ma brával na ryby, do lesa na huby, na futbal, jednoducho, naučil ma milovať chlapské koníčky. Chodila som s ním vždy strašne rada a domov som si z týchto výletov prinášala zážitky na celý život. Preto som nikdy nenamietala, keď teraz už starý otec brával von môjho syna. Vedela som, že moje dieťa je v dobrých rukách. Raz sa znova vybrali na futbalový zápas Slovana. Odišli už o dve hodiny skôr, aj keď cesta na štadión na Pasienkoch im trvala len desať minút. Vraj poriadni chlapi sa pred zápasom musia niekde potúžiť. Otec nikdy nepije, tak som sa vždy smiala na tejto vete. Vedela som, že majú namierené do cukrárne a tam môjmu synovi poriadne pokazí žalúdok. Keď odišli, spravila som si kávičku a rozhodla som sa, že si trošku poklebetím s pani Kalistou, ktorá poskytuje pomoc ľuďom na linke 0900 612 353. Odvtedy, čo som jej prvýkrát volala, bola pre mňa spriaznenou dušou.Tentokrát však náš rozhovor nebol taký uvoľnený. Opýtala sa, kde je môj syn a otec a varovala ma, že im hrozí nebezpečenstvo, ak sa hneď nevrátia domov. Otec nebol nadšený, keď som mu telefonovala, ale počul, aký mám strach, a tak zápas oželel a vrátili sa domov. Neskôr večer, keď sme si chceli v správach pozrieť výsledok zápasu, šokovali nás zábery kameramana, ktoré odvysielala televízia. Policajti v kuklách, obušky, krik, bitky a zápalné fľaše. Chuligáni trieskajúci palicami do bezbranných ľudí na tribúne. Na tej tribúne, na ktorú mal lístky môj otec a môj syn…
Petra
Cena hovoru: 1,49 €/min.
