Len tu, kde sú hory, som naozaj šťastný. Už od malička tento kúsok zeme považujem za svoj domov. Hory sú moje. Poskytujú mi útočisko, celý život mi dávali aj prácu, pretože pred dôchodkom som pracoval ako vysokohorský nosič... Jozef
Aj na staršie kolená som chodieval do lesa často a rád. Žena sa mi vždy smiala, že hora je ako moja milenka. Ja som zase žiarlil na jej občasné, ale dlhé rozhovory s pani Boženou. Videla jej telefónne číslo kedysi niekde v reklame a od vtedy, vždy keď mala nejaký čudný sen alebo pocit, vytočila číslo 0900 612 353 , aby sa s ňou poradila. Raz ráno som sa znova vychystal do lesa. Chcel som sa prejsť, pretože bolo obdobie, kedy výborne rástli hríby a tak som chcel urobiť v komore nejaké zásoby sušených dubákov. Večer pred tým však manželka opäť volala veštici Božene a tá jej povedala, aby ma ráno do hory nepustila. Nevedel som, aký mala na to dôvod a veľmi som sa už aj na manželku nazlostil, že počúva takéto rady bezozmyslu. Pohádali sme sa. Spočiatku kričala, hromžila, no potom použila svoju najúčinnejšiu obranu, keď som nechcel poslúchnuť a rozplakala sa. Bolo po hádke. Uzmierili sme sa, aby neplakala, ja som teda ostal doma. Hodinku som sedel na verande a premýšľal nad tým, ako by v hore bolo dobre a koľko hríbov už by som mal v košíku, keď som zbadal na oblohe veľmi zvláštny mrak. Bol oceľovosivý až skoro zelený a hrnul sa spolu s ďalšími podobnými veľkou rýchlosťou k nám. Iba dve minúty prešli od kedy som ho zbadal, keď sa začala búrka. V hore som už zažil všetko, no toto bolo peklo na zemi. Vietor lámal päťdesiat ročné stromy ako triesky. Ani v dome nebolo až tak bezpečne ako som si myslel, keď som utekal do vnútra. Počuli sme len niečo silno buchnúť a vypol sa nám elektrický prúd. Trvalo to len chvíľočku, možno takých päť minút, no nám sa to zdalo ako večnosť. Držal som ženu za ruku a ona sa mi pozrela do očí. Vedel som, na čo myslí. Ak by som bol v tejto chvíli v lese, už by bolo na isto po mne.
Jozef
Cena hovoru: 1,49 €/min.
