Volám sa Zlatica a chcem sa podeliť s Vami o svoju životnú skúsenosť a tým čo mi osud pripravil.....Zlatica
Volám sa Zlatica a chcem sa podeliť s Vami o svoju životnú skúsenosť a tým čo mi osud pripravil. Žijem v malom domčeku v malej dedinke pod horou, kde skoro každý každého pozná. Žila som s priateľom Milanom, ktorý od života veľa nečakal. Náš život pomaly ubiehal a ja som si myslela, že snáď je to najkrajší úsek môjho života, ale veľmi som sa mýlila. Hádky vždy začali kvôli nadmernej spotrebe všelijakých medikamentov, ktoré Milan užíval, a to som ešte netušila, že on navyše utráca moje financie na doplnenie svojich nadmerných dávok. Bol psychicky narušeným človekom. Dni a týždne sa míňali a naše citové priateľstvo sa zo dňa na deň rúcalo. Milan pod dávkou liekov veľakrát sa ani neuvedomoval čo robí. Nevedela som čo mám robiť, bola som nešťastná z takéhoto vzťahu. Napadlo ma, že zavolám niekomu a požiadam ho o pomoc. Ani neviem v ktorom časopise som čítala, že je nejaká linka dôvery, alebo niečo podobné. S trasúcou sa rukou vyťukávala číslo. Po niekoľkých sekundách sa mi v telefóne ozval príjemný hlboký mužský hlas. „Tu je magická linka dôvery a všetko medzi nebom a zemou, pri telefóne veštec SATO“. Pán SATO mi povedal, že príčinou môjho stavu je minulosť, ktorej sa musím zbaviť a venovať sa svojej práci a v nej hľadať svoje šťastie. V tej chvíli som nechápala ako to pán SATO myslí, ale nasledujúce udalosti mi to všetko ozrejmili. Vianoce som strávila sama samučičká, len so svojimi boľavými spomienkami. Milana odviezli do nemocnice, kde aj zostal. Tento môj životný zážitok trval pätnásť rokov. Tú horkosť, ktorú som prežila, som zrejme celkom dobre strávila a to možno len preto, že som celý svoj život pracovala ako ošetrovateľka. Nevedela som si svoj život ďalej osamote ani predstaviť, ale netrvalo to veľmi dlho. Vy veríte v zázraky? Ja áno. Ani nie po štyroch mesiacoch v mojej pracovni zaplnil celé dvere jeden 35 ročný mladý, prekrásny muž. Ja som onemela, vyschlo mi v hrdle a jazyk som mala prilepený úplne na podnebí. Bol prekrásny, vysoký a mal krátke blonďavé vlasy. Mojou veľkou láskou sa stal krásny anjel menom Adrián. Ja som pre neho bola Zlatka, zlato, poklad môj, jednoducho to najkrajšie na svete. Adrián bol vodičom z povolania. Domov sa vracal vždy v piatok. Víkendy boli pre mňa tie najkrajšie dni v týždni. Jeho oči vždy žiarili šťastím a jeho pery boli poslom krásnych slov. V prvom augustovom týždni sme mali odísť na spoločnú dovolenku do San Marína. Veľmi sme sa na ňu obaja tešili. Ale osud opäť zasiahol, keď som bola na vrchole svojho šťastia. Bola som veľmi rozrušená a ani sama neviem prečo. Zbadala som auto na parkovisku, z ktorého vystupoval môj anjel, bol veľmi smutný a unavený. Uložila som ho do postele, lebo bolo zjavné, že je vyčerpaný. Spal hlbokým spánkom, necítil vôbec moju prítomnosť. Celú noc som nespala. Bolo ráno, už svitalo, keď sa mi zazdalo, že môj anjel prestal dýchať a jeho telo bolo bezvládne. V tej chvíli som si myslela, že som sa zbláznila. Jeho pery vyžarovali úsmev, ale jeho oči viac pozornosti mi už nevenovali. Boli zavreté navždy. Nechcela som veriť a ani pripustiť túto nočnú príhodu a celý deň v objatí som preplakala vedľa môjho anjela, až som od únavy a vyčerpania zaspala. Prebudila som sa až na silný štekot môjho štvornohého miláčika. Spomenula som si na svojho poradcu Magickej linky dôvery. Rozhovor trval dve hodiny a pán SATO mi zabezpečil lekársku pomoc, ale i doprovod a policajnú hliadku. V mojej veľkej bolesti ma nezanechal samu. Môj život sa odvtedy veľmi zmenil, ostala som vyrovnaná a vôbec som nebola sama. Verím tomu, že ma môj anjel stále sprevádza, cítim ho stále vedľa seba. Magická linka dôvery a pán SATO boli mojou výraznou pomocou v mojom nešťastí. Musím dodať, že on je jasnovidec, veštec ale hlavne dobrý liečiteľ osamotených a ubolených duší.
Zlatica
