Že zdanie môže poriadne klamať, mi povedala pani Zarija, no zrejme som si to aj tak musela vyskúšať na vlastnej koži. Vlastne aj to mi povedala, no ja som bola predtým príliš zaslepená, než aby som jej rady brala vážne.
Volávala som jej na číslo 0900 612 353 celkom často a vedela som, že jej rady sú vždy dobre mierené aj mienené. No aj tak som bola veľmi zaláskovaná na to, než aby som ju vypočula a poučila sa z toho. Stretla som totiž ideálneho muža. To, že je až príliš ideálny a to hlavne pre seba, som pochopila až neskôr. Bolo to hlavne “ja, ja a nič len ja”. O ničom a o nikom nedokázal hovoriť s väčším zápalom, ako len sám o sebe. Na potreby druhých ľudí zvysoka kašľal. Meškal na schôdzky s odôvodnením, že na niekoho takého úžasného sa oplatí čakať. Rozprával mi o tom, aký je neodolateľný pre iné ženy a ako ho obdivujú aj kolegovia v práci, pretože on jediný vo firme nie je neandrtálec. Časom som z jeho rečí dostávala doslova žihľavku a nevedela som sa dočkať, kedy tú svoju namyslenú pusu zapchá v reštaurácii nejakým dobrým jedlom, o ktorom mi potom povedal, že by ho on uvaril oveľa lepšie než miestny šéfkuchár. A tak som dala veštici Zariji konečne za pravdu a opustila som muža, ktorý sa mi spočiatku zdal byť taký ideálny. Ako pani Zarija predpovedala, zdanie klamalo. No netušila som, že sa mi to potvrdí znovu, keď som stretla druhého muža. Môj prvý dojem z neho bol taký, že som mala pocit, akoby môjmu ex-priateľovi z oka vypadol. Pôsobil sebavedomo a sebaisto, keď prišiel do firmy, v ktorej pracujem a uchádzal sa o miesto výkonného manažéra. V perfektnom obleku a s úsmevom číslo jeden vplával do kancelárie na prijímací pohovor a všetci z neho padli s prepáčením na zadok. Len mne sa nepáčil. Mala som pred očami ďalšieho “narcisa”, aspoň to som si myslela. Neskôr som ho však stretla v spoločnej kuchynke na chodbe a pristihla som ho, ako si na tvár špliecha kvantá studenej vody v drese, kde som si chcela do kanvice na kávu naliať vodu. Ospravedlnil sa a ako dôvod toho, že sa tu mácha ako hroch mi vysvetlil, že mu prišlo zle. Vraj nikdy na nikoho nemusel takto zapôsobiť a noc pred pohovorom zažíval úplné peklo. Jeho problémom vraj je nízke sebavedomie a on sa ho neúspešne pokúsil zamaskovať. “Neúspešne?”, povedala som a začala som sa smiať. “Mňa ste teda poriadne obalamutili. Myslela som si, že ste ten najsebavedomejší človek pod slnkom. A verte mi, ja sa v tom teda vyznám.” Môj nový kolega sa na mňa príjemne usmial a povedal len to jediné, čo sa dalo na to odvetiť: “Zdanie niekedy klame”.
Adela
Cena hovoru: 1,60 €/min.
