Moja minulosť nebola príliš ružová a ja ani na ňu hrdá nie som, ale to, na čo hrdá byť môžem, je fakt, že som sa dokázala osudu vzoprieť a vyviaznuť z pasce, ktorú mi pripravil. Keď som mala len pätnásť rokov podľahla som lákadlám drog a závislá som bola dlhých päť rokov.
Úplne zničená, bez toho, aby som bola schopná vnímať realitu, som sa však od úplného dna dokázala postaviť a úspešne som absolvovala liečbu. Ani prvé dni abstinenčných príznakov a ani úplná izolácia od sveta nasledujúce mesiace nebola taká zlá ako to, že som sa mala začleniť do života a pri tom odolať pokušeniu v podobe drogy, ktorá u narkomana nikdy nevymizne. Ak už raz vyskúšal, aké to je odpútať sa drogou od každodenných starostí, tento pocit ho už navždy láka a pokúša. Preto nestačí narkomanovi len abstinovať. Musí sa vzdať naozaj všetkého. Miest, ktoré mal rád, ľudí, s ktorými sa priatelil, musí dokonca vymeniť zmýšľanie a svoje vlastné zásady za vyššie ciele a prísnejšie svedomie. Bola som už tri roky čistá, keď mi pomohla veštica Zuzana, ktorej som zavolala na číslo 0900 612 350. Chcela som sa s niekým len porozprávať, ale psychológov som sa akosi nasýtila počas liečby. Potrebovala som počuť priateľský hlas, ktorý by mi povedal pár pekných slov a to sa mi splnilo. S pani Zuzanou som rozobrala môj doterajší život a ona bola naozaj veľmi milá. Povedala, nech stále myslím na to, že pokušenie ešte príde a nie raz a ak sa tomu najbližšiemu chcem vyhnúť, nemám ostať sama doma dnes večer, ale mám si zavolať niekoho, komu naozaj dôverujem. Počúvla som ju a pozvala som svoju sestru, aby išla ku mne spať. Večer sme si pustili film a z mrazničky vybrali dobrú zmrzlinu. Z ničoho nič som sa pri televízore pristihla, ako myslím na drogu. Nie, nemala som žiadny „absťák“, ale predstavovala som si, ako si ju zoženiem, ako si ju dám, jednoducho bolo mi, akoby som s drogami nikdy neprestala. Odrazu mi pripadalo normálne, že som narkomanka. Akoby všetka tá drina s odvykaním nikdy nebola. Niekto zazvonil pri dverách. Išla som otvoriť a zistila som, že ma prišla navštíviť stará kamarátka. Taktiež závislá, no ona s drogami neskončila. Aj teraz bola pod ich vplyvom. Smiala sa a žartovala, bez pozvania vkročila do bytu a urobila si pohodlie ako doma. Na stôl položila balíček s dávkou a s poznámkou, že dnes to poriadne roztočíme. Keď som odmietla, začala byť nepríjemná a po prehováraní prišlo aj na krik. To už ale zakročila moja sestra a kamarátku z bytu vyhnala. Myslela som si, že už som silná, že už ma nič neprivedie späť k drogám, ale tento večer, to bola ako súhra nešťastných náhod. Vedela som, že ak by u mňa v tej chvíli nebola sestra, asi by som neodolala. Našťastie mám pani Zuzanu, ktorej vždy môžem zavolať a na čísle 0900 612 350 sa vyrozprávať a prekonať ťažké chvíle, keď dostanem opäť chuť na život bez starostí, ale aj život bez nádeje, sebaúcty a šťastia.
Eva
Cena hovoru: 1,494 € (45 Sk)/min.
