Parašutista
Vešteniu a podobným veciam som príliš neverila, keď som po prvýkrát vytočila číslo 0900 612 353. Chcela som to iba skúsiť tak, ako to predo mnou urobili už moje kamarátky. Nahovárali ma na to hlavne z toho dôvodu, že som bola po rozvode už rok sama a podľa ich názoru som bola zrelá na to, aby som si našla nejakého "osudového" muža.
Rozvod, ktorý sa nekonal mojou vinou, mnou poriadne otriasol a nemala som záujem znovu sa viazať, aj keď som “nikdy nehovorila nikdy”. No nemala som záujem nejako osudu pomáhať. A to ani tým, že by som vyhľadávala nejakú veštkyňu. Veštica Ľubica ma však zaujala, lebo mi povedala niečo veľmi zaujímavé. Vraj mi môj budúci partner padne priamo z neba, no mňa to spočiatku ani trochu nepoteší. Keď som o tejto veštbe vravela kamarátkam, horeli zvedavosťou, akým spôsobom sa táto veštba vyplní, no ja som si s tým starosti nerobila. Veď ako by sa mohla vyplniť takáto veštba? Odpoveď mi poskytol už nasledujúci víkend. Vyšli sme si s kamarátkami do prírody na malý piknik a usalašili sme sa na lúke za mestom, kde sme si rozložili veci, poukladali na deku rôzne dobroty a pre atmosféru sme si rozložili nelegálny ohníček, ktorý sme starostlivo ohraničili kameňmi. Slniečko, ktoré na nás svietilo, však po chvíli zakryl veľký čierny mrak, ktorý sa vzal nevedno odkiaľ. Zdvihol sa prudký vietor a my sme mali čo robiť, aby sme v rýchlosti zbalili naše veci a zahasili oheň, ktorý začalo nebezpečne rozfúkavať za kamennú ohradu. Keď na zem dopadli prvé kvapky vody, odrazu k nám rovno z neba doľahol nejaký zvuk. Kto by čakal anjelsky hlas, veľmi by sa mýlil. To, čo sme začuli, boli totiž nadávky spojené s výkrikmi zúfalstva. Spoza kopca sme uvideli k zemi klesať parašutistu, ktorého sem zrejme zavial prudký vietor a teraz bojoval s neposlušným padákom, ktorý sa vo víre vetra nekontrolovateľne točil a klesal k zemi rýchlosťou, aká sa len ťažko dala považovať za bezpečné pristávanie. Rozbehli sme sa k miestu, kam napokon parašutista spadol do trávy ako vrece zemiakov. Okrem tela zamotaného do padáku, ktorý s ním zametal aj na zemi, sa mu nič vážne nestalo, no aj tak potreboval našu pomoc, pretože noha, na ktorú bolestivo dopadol, ho odmietala niesť z kopca do bezpečia. Posmievajúc sa mu za jeho “šikovnosť”, no podopierajúc ho pri každom kroku, sme sa dostali dolu a ako správne víly - záchranárky sme nášho nového priateľa odprevadili do nemocnice. Tam sme sa čakajúc na pohotovosti zoznámili ešte viac a užívali sme si väčšiu zábavu ako na nejakom pikniku, zatiaľ čo vonku za oknami zúrila búrka. Nasledovala výmena telefónnych čísel a prísľub, že sa čoskoro uvidíme. Časom vysvitlo, že Milan sa tešil na opätovné stretnutie hlavne so mnou, pretože ako sa priznal mojím kamarátkam, bola som mu od prvej chvíle veľmi sympatická. Oni mu o zvláštnej veštbe radšej nepovedali, aby si nemyslel, že sme len bláznivé baby, ktoré uveria každému nezmyslu. Veď kto by veril tomu, že mu láska padne len tak z neba, ak by to nezažil na vlastnej koži?
Mirka
Cena hovoru: 1,60 €/min.