Prišla som s manželom bývať z Bratislavy na stredné Slovensko pred piatimi rokmi, pre jeho zdravotný stav. Utešovala som s a myšlienkou, že prácu si nájdem hocikde, pretože som vyštudovaná ekonómka so znalosťou cudzích jazykov a počítačov... Alenka
No po roku bývania v staršom domčeku začali naozajstné problémy. Prácu som si nájsť nemohla a celoživotné úspory sa pomaly míňali. Skúšala som robiť akúkoľvek prácu, ktorá sa v okolí naskytla, no bolo to horšie ako som čakala. Nakoniec sa najlepším riešením javila fabrika, v ktorej som pracovala na tri zmeny ako robotníčka, drela som skoro bez prestávky a domov k manželovmu invalidnému dôchodku som prinášala naozaj minimum peňazí. Účty sa kopili a my sme nevedeli, čo bude zajtra. Niekedy v tom čase, kedy už moje starosti hraničili so zúfalstvom, som narazila na inzerát pani Tary a na možnosť, poradiť sa s ňou o problémoch. Spočiatku som bola trochu sklamaná z toho, čo mi pani Tara poradila, pretože mi odporučila len ďalšiu fabriku. Vraj mám žiadať o miesto v konkurenčnej firme. Považovala som to za zbytočné. Pani Tara ma však presvedčila. Vraj za skúšku nič nedám. Do dnešného dňa som šťastná, že som ju vtedy poslúchla. Poslala som životopis do tej továrne a oni sa mi už na druhý deň ozvali. No aké bolo moje prekvapenie keď mi povedali, že robotníkov majú dosť a zháňajú dobrú ekonómku. Dočkala som sa konečne dobrej práce, ktorá je odpovedajúca môjmu vzdelaniu, no čo je ešte oveľa lepšie, na môjho manžela koniec stresov a nepokoja pôsobí ako najúčinnejší liek. S dobrou rehabilitáciou, ktorú si teraz môžeme dovoliť sa pomaličky opäť postavil na nohy, aj keď prognóza lekára ho predurčovala, stráviť zbytok života už len na vozíku.
Alenka
