Pred nejakým časom som šiel do Bardejova do kúpeľov, trochu si oddýchnuť a načerpať síl po veľmi náročnom roku v práci. Moja firma sa rozrastala rýchlosťou svetla a keďže som nechcel, aby ma porazilo, prinútil som sa takto relaxovať.
V kúpeľoch išiel všetok čas akoby pomalšie na rozdiel od Košíc, v ktorých bývam a pracujem. Raz poobede, keď som skoro umieral od nudy, som natrafil na jeden článok v ženskom časopise, ktorý bol o pani Miroslave. Prečítal som si ho, lebo ležal na recepcii len tak pohodený. Jediné, čo ma medzi reklamami na pleťové krémy a článkami o celulitíde zaujalo, bolo práve rozprávanie o veštici Miroslave. Rozhodol som sa, že aj ja to skúsim a zatelefonoval som jej na číslo 0900 612 353. Ozvala sa mi veľmi príjemná pani a strávili sme celkom dlhý čas tým, že sme sa bavili o mojej práci, minulosti aj budúcnosti. Dala mi niekoľko veľmi dobrých rád a ocenila aj moju snahu o oddych, aj keď vravela, že sa predsa len zapotím aj tu v kúpeľoch. A to tým, že zachránim ľudský život. Opýtal som sa jej, ako ja môžem niekoho zachraňovať, keď sa v tom vôbec nevyznám. Na to sú tu predsa lekári. Veštica Miroslava mi odpovedala len toľko, aby som vraj veril svojim snom. Jeden z nich bude predtuchou a víziou toho, čo sa vzápätí má stať. Len ja môžem vraj zabrániť nešťastiu. Dva dni po rozhovore s pani Miroslavou sa mi nesnívalo nič, no aj tak som bol v napätí z toho, čo by sa mi prisniť mohlo a tak som sa celé noci strachom budil a bez spánku som sa prevaľoval v posteli. Keď som potom cez deň absolvoval rôzne liečebné procedúry, bol som veľmi unavený. A tak, keď som jedno popoludnie šiel z obeda, zastavil som sa, aby som si posedel na lavičke, pretože ma zmohla únava. Díval som sa na budovu oproti malému parčíku, v ktorom som sedel a pozoroval som robotníkov, ktorí opravovali omietku asi vo výške piateho poschodia. A odrazu sa to stalo. Lešenie sa pod jedným z nich uvoľnilo a on spadol na zem. Bol to hrozný pohľad. Chcel som sa zodvihnúť a utekať mu na pomoc, no odrazu som sa zobudil a zistil som, že ten jeho hrozivý pád bol len sen. Zaspal som na lavičke a lešenie budovy sa mi akosi prenieslo do sna. Od pani Miroslavy som však vedel, že to nebol len obyčajný sen, a tak som sa hneď rozbehol k budove a začal som kričať na robotníkov, že majú na piatom poschodí uvoľnené lešenie. Zistili, že hovorím pravdu, aj keď spočiatku na mňa hľadeli ako na prízrak. Nevedeli pochopiť, ako sa to mohlo stať, no keď zišli dolu, oznámili mi, že som niektorému z nich možno zachránil kožu. To mi ani vravieť nemuseli. Vedel som z môjho sna dokonca to, o koho sa presne jednalo.
Peter
Cena hovoru: 1,60 €/min.
