Môj syn Nikolas sa narodil pred pol rokom a chudáčik maličký, nemohol si vybrať nevhodnejšiu chvíľu, čo sa týkalo financií.
Nie, že by sme na tom neboli dobre, to nie, máme s manželom svoje priemerné príjmy a obyčajne slušne vychádzame, ale v tú dobu sa na nás nakopilo akosi veľa starostí a zistili sme, že len veľmi ťažko preskáčeme obdobie nečakaných výdavkov. A tak som zatelefonovala veštici Eve na číslo 0900 612 353, aby mi povedala, či sa z toho nejako vymotáme, alebo či nás čaká obdobie odriekania a nezaplatených šekov. Pani Eva mi odvetila, že v najbližšej dobe nájdem niečo, čo ma dostane znovu do pohody a pri tom si budem myslieť, že to ja pomáham. Vraj sa nemám báť, všetko sa nakoniec zlepší. Upokojila som sa po tejto správe, aj keď som jej celkom nerozumela, pretože veštica Eva mi už veštila aj pred tým a vedela som, že to, čo povie, je pravdou. Dokonca mi vyveštila aj to, že Nikolasko bude chlapec a na ultrazvuku mi to potvrdili až niekoľko mesiacov po nej. Posúďte samy, ako zvláštne sa jej veštba vyplnila a pri tom bola do bodky pravdivá: O niekoľko dní som sa vracala od kamarátky z návštevy a vonku bola už tma. Je to len päť kilometrov a tak som sa odvážila šoférovať, aj keď v poslednej dobe som auto viedla už málokedy, kvôli pokročilému tehotenstvu. Na ceste pred sebou som vo svetle reflektorov z auta odrazu zbadala niečo malé, čo sa snažilo rýchlo cez cestu prejsť. Najprv som si myslela, že je to zajac a spomalila som, aby som ho nezrazila. No keď som bola celkom blízko, zistila som, že to je malý pes. Yorkshirsky teriér, taký malý, že aj zajac by bol od neho väčší. Očividne s ním nebolo niečo v poriadku a tak som zastavila, aby som sa na neho pozrela bližšie. Pohyboval sa veľmi ťarbavo a každú chvíľu si líhal na zem. Vzala som ho domov a na druhý deň ráno som ho odviezla k veterinárovi. Náš zverolekár je milý, mladý človek a milo sa usmial, keď som mu vysvetľovala, ako som k tomuto psíkovi prišla. Povedal mi, že je to sučka a je úplne zdravá. Až na to, že je kotná a šteniatka bude mať už čoskoro. Darmo som celý týždeň hľadala majiteľov, sučka nám prischla ako malý darček od neznámeho páchateľa. O týždeň, keď už mala meno Salinka a taktiež pevné miesto v našej domácnosti, nevstala ráno z košíčku a ťažko vzdychala. Opäť som utekala k veterinárovi a ten sa po krátkom vyšetrení rozhodol urobiť cisársky rez. Asi o pol hodinu mi oznámil nevídanú novinu. Nečudo, že Salinka bola taká nemohúca. Porodila naraz deväť šteniat, čo je u týchto malých teriérov ako zázrak. Obyčajne vraj majú iba štyri, nanajvýš päť mláďat. Šteniatka boli také krásne, že už v ordinácii, keď som ich vynášala a vyzerali len ako mláďatá škrečka, zaujali všetkých naokolo. Po niekoľkých týždňoch z nich vyrástli tí najkrajší psí miláčikovia, akých som v živote videla a ľudia sa išli doslova potrhať, aby si ich mohli kúpiť. Zarobila som toľko, aby som mohla vyplatiť nečakané výdavky, no čo bolo ešte lepšie, získala som do rodiny miláčika, Salinku, ktorá je vďačná za každé naše pohladenie a láskavé slovo. A pre Nikolasa, ktorý sa narodil dva týždne po tých zázračných šteniatkach som našla kamarátku, ktorá zvedavo pozerá do detskej postieľky a čaká, kým Niko vyrastie natoľko, aby sa s ňou mohol hrať.
Lýdia
Cena hovoru: 1,60 €/min.
