Jedného dňa som sa aj ja rozhodol, že zatelefonujem pani Kavene na linku 0900 612 353. Chcel som to skúsiť, keď všetci toľko básnili o tom, ako sa veci, ktoré ona povie, vyplnia do roka a do dňa. Bol som zvedavý... Viliam
Nevedel som si predstaviť, že aj mne by do života prišlo niečo šťastné, niečo, po čom som už dlho túžil. Tým niečím bola spriaznená bytosť, ktorá mi chýbala a ktorej by som zveroval všetky tajomstvá. Osoba, o ktorú by som sa mohol starať a dožičiť jej všetko na svete. Lásky som mal na rozdávanie, no ženu, ktorá by mi ju oplácala, žiadnu. S tou mojou som sa rozviedol pred piatimi rokmi, pretože si našla iného. Takého panáka z mesta, ktorý jej imponoval svojím kravatovým zovňajškom, kým ja som bol pre ňu len dedinčan z „vydlákova“. Nemôžem za to, že som miloval svoj život na našej malej rodinnej farme. Tak som to cítil a mal to v krvi už od narodenia. Moja žena však mala v krvi niečo celkom iné, a tak ma opustila. Opýtal som sa teda pani Kaveny, či stretnem niekoho, kto by dokázal so mnou žiť a koho by som dokázal ešte ľúbiť. Veštica Kavena ma potešila odpoveďou. Vraj nájdem niekoho takého a to už čoskoro. No len vtedy, keď neodmietnem pomôcť jednému stratenému stvoreniatku, ktoré bude riadne vystrašené v neznámom prostredí. Tejto časti predpovede som vôbec nerozumel, ale dúfal som, že sa časom ukáže, čo znamenala. Bolo to na šibačku. Deti sa preháňali hore - dolu dedinou, chlapci naháňali výskajúce dievčence a oblievali ich vodou. Uprostred toho všetkého, keď som bol na ceste od kamaráta, stálo nejaké uplakané dieťa. Všimol som si, že nemá pri sebe žiadny dospelý doprovod a pri tom nemohlo mať viacej ako tri roky. Bol to neuveriteľne ufúľaný chlapček, slzy mu z očí tiekli potokom a volal darmo na svoju mamu. Vzal som chlapčeka za ruku a pýtal som sa okoloidúcich, či nevedia, komu patrí toto chlapča. Po márnom hľadaní jeho rodičov som ho teda vzal na ruky a vybral som sa s ním na neďaleký obecný úrad, kde zahlásili dedinským rozhlasom, že sa chlapček našiel a čaká na mamu v kancelárii. Jeho prestrašená matka dobehla ani nie za tri minúty a vystískala plačúceho chlapčeka, ako sa patrilo. Nevedela sa mi vyďakovať za jeho nájdenie. Vraj len na okamih otočila hlavu a chlapec bol preč. V našej dedine boli len na návšteve a tak chlapček zakrátko zistil, že sa nedokáže vrátiť k svojim. Mamička toho “čerta” bola neuveriteľne milá a príťažlivá. Dlho som sa neokúňal, keď ma pozvala za odmenu na obed. A neostalo iba pri ňom. Dnes malý Danko vyrastá v mojom dome aj s jeho mamičkou. Je z neho odvážny chalanisko, ktorý sa už tak ľahko nestratí. A vďaka nemu a jeho mame sa už ani ja necítim taký stratený ako pred rokom.
Viliam
Cena hovoru: 1,49 €/min.
