Pred prvým príchodom svokry som mala neuveriteľný strach. Od malička musím byť vo všetkom dokonalá a trpím pre trémy, ktoré prežívam pri každej maličkosti. Vyčítala som priateľovi, že ma ide s mamou zoznámiť u nás doma a tak musím byť hostiteľkou ja.
Veď každá svokra rada kritizuje svoju nevestu a tá moja určite nebude iná. Večer pred návštevou som mala všetko pripravené. Chystala som sa piecť rybu, ktorú som už mala naloženú v marináde a prehrabúvala som sa v receptoch z časopisov, pretože som chcela upiecť nejaký koláč. Popri receptoch mi zrak padol aj na stránku v jednom z tých ženských týždenníkov, kde bola odfotená aj veštica Iveta. Zavolala som na číslo 0900 612 353 uvedené v článku pod jej fotkou, pretože som sa chcela pani Ivety opýtať, ako dopadne zajtrajší deň. Ona ma však šokovala predpoveďou, že by som nemala svokre ponúkať nijaké jedlo, keď sa nechcem strápniť. Vraj to nedopadne dobre s obedom, ale celkovo zažijem príjemné prekvapenie, keď zistím, aká svokra naozaj je. Ja som však vnímala iba prvú časť veštby. Vŕtalo mi v hlave, kde urobím chybu. Bola som vždy hrdá na to, aká som kuchárka a nikdy som nič výrazne nepokazila. Aspoň môj snúbenec vždy zjedol všetko, čo nezjedlo jeho. Do rána som skoro nespala, tak veľmi ma to jedlo trápilo a nadránom ma napadla spásonosná myšlienka. Objednala som všetko jedlo vrátane múčnika z neďalekej reštaurácie. Hodinu pred tým, ako mala svokra prísť, som jedlo v prenosných obedároch preložila do hrncov a chystala som sa predstierať, že som ho uvarila ja. Môj priateľ sa len zadúšal od smiechu, ale musel mi prisahať, že nikdy svokre nepovie, čo som urobila. Z alobalovej dózy som opatrne vybrala nádherný jablkový koláč, nakrájala som ho a honosne naaranžovala na servírovaciu misu. Aby vyzeral ako práve upečený, hojne som ho pocukrovala a pripravila pre vzácnu návštevu na stôl do obývačky. Prišla hodina H a svokra dorazila presne včas. Bola som prekvapená. V duchu som si ju predstavovala ako starú ježibabu, ale jej výzor nič nenaznačoval, že by sa za krátku dobu mala z nej stať napríklad babička. Príťažlivá žena v najlepších rokoch mi srdečne stisla ruku a dokonca ma objala. Všetok strach bol odrazu preč. Mala som pocit, akoby som ju poznala už veľmi dlho. Možno to bolo spôsobené tým, že sa tak veľmi na ňu ponášal môj priateľ. A zistila som, že všetky dobré vlastnosti zdedil po nej. Chválila každé jedlo, ktoré som jej predložila a mňa hryzlo svedomie, že konzumujeme niečo, čo uvaril vyučený kuchár a nie ja. Po obede som aspoň vlastnoručne uvarila kávu a štedro som svokre naložila koláč, nádherné pekárske dielo, ktoré trónilo na stole. Hneď ako do neho svokra zahryzla, zatvárila sa dáko čudne, ale po chvíli som si pomyslela, že sa mi to len zazdalo, pretože ho zjedla celý. Nepovedala ani slovka kritiky a v dobrom sme sa rozišli. Ja som z koláča počas jej prítomnosti neochutnala ani kúsok, pretože som mala žalúdok stiahnutý od nervozity, no keď svokra odišla, naložila som si aj ja. Po prvom kúsku v mojich ústach som pochopila, že moja svokra ma nikdy v živote nestrápni a neskritizuje. Nie po tom, čo mlčala a zjedla tento koláč. Nebol totiž pocukrovaný, ale veľmi štedro osolený. To, že ho zjedla taký nechutný, bolo majstrovským výkonom a ja si ju od tej doby hlboko vážim a keď aj nebudem dokonalá, viem, že mi to “zbaští” bez jediného slova.
Izabela
Cena hovoru: 1,60 €/min.
