Keď zavolám pani Soni, vždy prvé, na čo sa pýtam, je zdravie všetkých, na ktorých mi najviac záleží.... Soňa
Moja mama je tiež taká, no s tým rozdielom, že ona je ku každému dobrá a o každého sa stará, len nie o seba. U lekára bola v živote len niekoľkokrát. A preto nie lekár, ale pani Soňa ma prvá varovala, že mama je chorá. Trpí vraj na chorobu, ktorá síce nie je v jej štádiu nebezpečná, ale môže poriadne skomplikovať život. Varovala ma, aby som nepodcenila akýkoľvek úraz, ktorý moja mama bude podceňovať. Chcela som predísť úrazu, ktorý mi pani Soňa predpovedala a nahovárala som mamu, aby šla na vyšetrenie k lekárovi. No ona len húdla svoje ako vždy. No hneď na druhý deň sa potvrdilo všetko, čo som sa snažila mame vysvetliť. Môžem však hovoriť o šťastí, aj keď mu predchádzalo nešťastie, pred ktorým ma pani Soňa varovala. Telefonovala som mame z práce. Hneď, ako sa mi v telefóne ozvala, jej hlas znel akosi priškrtene. Spočiatku mama zapierala, tvrdila, že je všetko v poriadku a až po chvíli môjho naliehania priznala, že vonku na dvore spadla na zem. Než som z práce odišla, zavolala som k nám lekára. Zistil, že mama má zlomenú ruku. Obrovská podliatina, ktorá sa jej vytvárala priamo pred našimi očami naznačovala, že ruka stále krváca pod kožou. Len operácia jej môže zachrániť ruku a vlastne aj život, pretože s takýmto niečím by na seba otrava krvi nedala dlho čakať. Keď sme sa s mamou čudovali, ako mohla dôjsť k niečomu takému pri obyčajnom páde, ktorý ju ani veľmi nebolel, vysvetlili jej, že má koksatrózu, ktorú zvládne len pri dôslednej liečbe. Čudovali sa, že si nevšimla už dávno, že jej kosti nie sú v poriadku. Dúfam, že v budúcnosti sa nechá aspoň vystríhať od pani Soni, ktorá jej teraz zachránila možno aj život.
Soňa
