V tej dobe som bola tehotná a veľmi zvedavá na bábätko, ktoré sa malo narodiť v najbližších dňoch. Vedela som, že to bude dcérka, no bola som ako každá matka zvedavá, aký bude jej osud, či bude zdravá a spokojná v živote.
Raz som zatelefonovala na číslo 0900 612 353. Zo zvedavosti. Veštica Zuzana ma potešila, pretože mi povedala presne tie veci, ktoré som počuť chcela, no povedala mi ešte jednu. Vraj moje dieťa bude mať dar, ktorý sa bude veľmi podobať tomu, čo dokáže ona sama. Bude vynikať svojou intuíciou, predvídavosťou a jasnozrivosťou. Vraj túto jej vlastnosť nikdy nemám podceňovať, pretože moje dieťa bude výnimočné a nakoľko bude mať aj veľmi dobré srdiečko, svoj dar zúžitkuje pri pomoci druhým, keď príde ten správny čas. Považovala som to za čosi zvláštne a príliš som tomu neverila. Dcérka sa naozaj narodila zdravá a krásna, bolo to výnimočne dobré a kľudné dieťa. Vôbec som nemala rovnaké problémy ako iní rodičia s takým malým dieťatkom. Malá Eliška spala celú noc a cez deň sa zvedavo obzerala okolo seba. Mala rada, keď bola v miestnosti s ľuďmi a vtedy nikdy neplakala. Len pozorovala všetko, čo sa okolo nej mihlo. Pri tom mala len niekoľko týždňov. Podľa toho som musela dať pani Zuzane za pravdu. Už len jej kľudná nátura vravela o tom, že je výnimočným dieťaťom. Raz večer, ponáhľala som sa s prípravou večere pre môjho manžela, Elišla spala v obývačke v kočiariku. Nechcela som ju prekladať do postieľky, keď zaspala vonku a tak som ju tam nechala. Dieťa sa však zobudilo a spustilo veľký plač. Utekala som k nej od horúcich hrncov, pretože takto nariekať som ju ešte nepočula. Až sa zadúšala plačom. Skúsila som ju hojdať v kočiariku, no krik sa ešte zosilnil. Skúsila som teda, či má čistú plienočku, no všetko bolo v poriadku. Hodinu pred tým jedla a tak mi nepripadalo, že by mohla byť už hladná, ale aj tak som v kuchyni vypla oheň pod hrncami, vzala malú z kočíka a preniesla som ju do spálne, aby som ju v pokoji nakojila. Eliška sa ihneď utíšila keď bola v mojom náručí, no zistila som, že hladná nie je. Nechcela sa kojiť, no nechala som ju ležať v mojom náručí, nevrátila som ju naspäť do kočíka, ale privinula som si ju k sebe a tichúčko som jej zaspievala uspávanku, aby bola úplne pokojná. V polovici pesničky sa z obývačky ozval strašný lomoz. Malú som dala do postieľky a vybehla som von zo spálne, pozrieť sa, čo sa deje. Neverila som vlastným očiam. Stropný ventilátor, ktorý sme už dlho nepoužívali sa uvoľnil z plafónu a padol na kočiarik, zaparkovaný priamo pod ním. Eliška spala ako vždy celú noc, no ja som v ten deň nezažmúrila oka pri predstave, čo sa mohlo stať, ak by ma ona sama nevarovala.
Táňa
Cena hovoru: 1,60 €/min.
