Pred desiatimi rokmi zomrel môj otec. Ochorel na pankreas a to mu bolo osudným. Môj otecko bol veľmi dobrý chlap. Keď zomrel, dlho som sa s tým nevedela vyrovnať.
Som veľmi vďačná veštici Gabriele za to, čo mi pred pol rokom povedala, keď som jej zavolala na číslo 0900 612 353. Keby totiž nebolo jej, síce by sa asi nič nezmenilo, no ja by som všetko vzdala. Povedala mi, že spočiatku budem mať pocit, že všetko zlé, čo sa mi v živote stalo, sa opakuje. Povedala mi, že tentokrát všetko dobre dopadne a to bola veta, ktorú som si opakovala neskôr veľmi často. A teraz som mala pocit, akoby sa všetko vrátilo. Pred Vianocami totiž ochorel môj manžel. Spočiatku som si aj ja, aj lekári mysleli, že ide len o chrípku, neskôr, že má zapálené ľadviny. Nechutilo mu jesť, neustále bol smädný a vracal. Keď mi po prvýkrát doma odpadol, myslela som si, že prišlo to najhoršie. V nemocnici mu zistili cukrovku a povedali mi, že manželov pankreas nefunguje tak, ako by mal. Zatočila sa mi hlava. Presne toto prežíval desaťročie dozadu môj otec. Vyšla som na chodbu a nedokázala som myslieť na nič iné, iba na to, že stratím svojho muža. No v tej chvíli som si odrazu spomenula na slová pani Gabriely. Vlialo mi to do srdca nádej, dokonca skoro istotu, že môj manžel to zvládne. Musela som mu to povedať. Vyzeral hrozne, no mojim slovám sa potešil. Vedel, že aj keby bol akokoľvek chorý, nikdy by som mu neklamala. Psychika urobí s človekom veľmi veľa a nie len ja, ale aj môj manžel vyzeral lepšie po tom, čo počul povzbudzujúce slová veštice Gabriely. Niekoľko nasledujúcich dní manžel strávil na jednotke intenzívnej starostlivosti. Lekári vraveli, že ak sa jeho stav nezlepší, budú ho musieť operovať. No prešiel asi týždeň a antibiotiká konečne začali zaberať. Infekcia brucha začala ustupovať a manžel prestal mať bolesti. Nedávno jedného rána povedal, že je veľmi hladný, vedela som, že svoj boj vyhral. Ešte stále je trochu slabý, no spolu sa dokážeme smiať a tešiť z každého dňa.
Lujza
Cena hovoru: 1,60 €/min.
