Každému, čo jeho je a každému, čo mu patrí, to je moje životné krédo. Ženil som sa, keď som mal sedemnásť. Bral som si dievča, do ktorého som sa bezhlavo zamiloval a ktoré mi učarovalo na stanovačke. A z tej stanovačky sme si odniesli aj začínajúci život... Ondrej
Každému, čo jeho je a každému, čo mu patrí, to je moje životné krédo. Ženil som sa, keď som mal sedemnásť. Bral som si dievča, do ktorého som sa bezhlavo zamiloval a ktoré mi učarovalo na stanovačke. A z tej stanovačky sme si odniesli aj začínajúci život, ktorý sa vraj zrodil z našej lásky. Ľúbil som svoju ženu za jej postoj k životu. Vždy mi tvrdila, že je veľmi pobožná a dieťa ktoré čaká je božím darom.
Po svadbe a po jej pôrode sa všetko zmenilo. Z pobožnej ženy sa stala fanatička, ktorá celý deň páchala hriechy. Prvý sa nám narodil syn Adamko a druhý rok po ňom druhý syn. Manželka nikdy nelipla k deťom. Jediné, čo z nej poznali, bol jej krik a nadávky. Hanbil som sa za ženu a necítil som k nej nič, iba odpor. Moja láska vyprchávala každým dňom, no vydržal som s ňou dlhých pätnásť rokov. Nechcel som prísť o synov. No keď už boli synovia dosť veľký na to, aby k tomu mohli niečo povedať, sami ma prosili, aby som sa s ich matkou rozviedol.
Prv, než som to urobil, zatelefonoval som pani Anastázii. Chcel som sa s ňou poradiť a pravdu povediac, bál som sa aj toho čo bude. Vedel som, aká je žena pomstychtivá a túžil som sa dozvedieť, či všetko dobre dopadne. Pani Anastázia mi povedala, aby som v každej situácii zachoval kľud. Na druhý deň som podal o rozvod, no žena sa s tým nemienila len tak zmieriť. Vraj, ak žiadosť nestiahnem, vymyslí si, že ju bíjavam. Aj tak bolo. O pár dní ma polícia privolala k výsluchu a ja, aj moji synovia sme museli vysvetľovať, že nikoho nebijem. Policajti mi však neuverili, pretože moja manželka má vraj ruku v dlahe a potvrdenie od lekára, že ju má zranenú. Ak by som vtedy stále nemyslel na slová pani Anastázie a nedúfal, že sa všetko v dobré obráti, možno by som aj priznal to, čo som neurobil. No trval som na svojom a ženu si polícia zavolala znovu. Tak dlho však moja manželka nikdy nedokázala filmovať. Vždy jej povolili nervy. Keď jej policajt prejavil nedôveru, ohnala sa na neho tou dlahou a rozbila ju priamo na jeho nose.
Deti mám po rozvode ja, pretože manželka dostala konečne to, čo si zaslúži. Policajt totiž nebol taký hlupák ako ja a moje deti. Otĺkať sa tak ľahko nenechal.
Ondrej
