Neprejde deň, kedy by som si na neho nespomenul

S Oskarom sme si hneď po revolúcii založili stavebnú firmu. Ako čerství inžinieri sme mali hlavy plné plánov a tie sme si tvrdou poctivou prácou postupne plnili. Život však prináša aj smutné chvíle...

Môj spoločník pred dvoma rokmi skonal, podľahol ťažkej chorobe, ktorá mala veľmi rýchly spád. Neprejde deň, kedy by som si na neho od toho osudného dňa nespomenul. Postupne som sa zmieril s tým, že navždy odišiel a už nikdy sa nebudeme môcť spolu porozprávať. Niekoľko mesiacov po jeho smrti som šiel v práci po chodbe, ako to robím tisíckrát za deň. Na nič konkrétne som nemyslel. Nebol som v žiadnom zasnení, ani som nemyslel priamo na Oskara, a zrazu som pocítil jeho prítomnosť. Vždy sme na recepciu chodili privítať nového zákazníka spolu. Teraz som kráčal sám, ale akoby som bol ponorený do bubliny jeho energie. Pocítil som nesmiernu radosť, že je pri mne, ako za starých čias. Neprestal som kráčať, zhovárali sme sa akoby len myšlienkami. Za pár sekúnd bol však preč. Bol to nesmierne silný zážitok, o ktorý som sa chcel s vami podeliť.

Čitateľ Tibor