Práve som si našla prácu na novom mieste. Raz ráno som sedela za stolom a počula hlas starej mamy, nech idem ihneď domov. Pozrela som na hodinky, bolo len niečo po desiatej. Pomyslela som si, že nemôžem teraz ísť domov, veď ešte nie je ani čas na obed.
Prešla minúta a stará mama odkaz znovu vyslovila, dokonca hlasnejšie a zreteľnejšie. Potom zas a zas, stará mama mi jednoducho nedala pokoj. Tak som vzala peňaženku, kľúče od auta a letela domov. Moja dcéra Majka mala 10 rokov a bola doma sama, keďže boli prázdniny. Prišla mi naproti, odomkla vchodové dvere a povedala: “Mamina, volala som ti do kancelárie, ale povedali mi, že si bez slova odišla. Nejaký chlap začal vylamovať dvere na terase, zapla som nahlas televízor a skryla som sa v tvojom šatníku.“ Bola na smrť vystrašená a celá sa triasla. Zo svojej skrýše vyšla, keď počula prichádzať moje auto. Všetko sme oznámili na polícii. V priebehu necelých dvoch týždňov zatkli toho muža priamo pri čine o pár ulíc ďalej. Dovtedy sme si naivne mysleli, že keď žijeme v malom meste, nič podobné sa stať nemôže. Teraz je mi jasné, že ostražitosti nikdy nieje dosť. Ďakujem ti, starká.
Čitateľka Patrícia
