Keď som bola v siedmom mesiaci, moje dieťa zomrelo. Vyvolali mi pôrod, dcérku som porodila. Žiaľ, videla som ju len jeden, jedinký krát, kým sme ju pochovali.
Naša malá Anna-Mária nemala šancu prežiť, dôvodom bol defekt pupočnej šnúry v mieste, kde sa pripájala k jej telíčku. Pre mňa aj pre manžela to bola veľká rana. Približne mesiac po tejto smutnej udalosti prišla vo sne ku mne moja svokra Jarka. Nikdy predtým som sa s ňou nestretla, pretože zomrela takmer desať rokov predtým, ako som sa zoznámila s jej synom. Poznala som ju len z fotografií, ktoré mal doma môj muž. V sne som videla veľmi jasné denné svetlo a v pozadí stál veľký staromódny detský kočík. V tom svetle stála Jarka a v náručí držala našu dcérku. Anna-Mária bola zdravá a živá, ale veľmi drobunká ako nejaká bábika. Svokra mi povedala, že teraz je všetko v poriadku a bude sa o ňu starať, kým nepríde aj náš čas. Keď som sa zobudila, cítila som veľkú úľavu, že krátky život našej dcérky sa úplne neskončil. Je so svojou starou mamou, niekde tam hore…
Čitateľka Nela
