Dodnes nám nie je celkom známe, kedy Tarot vznikol, ale prvé zmienky o sadách mystických číslovaných kariet pochádzajú z Indie a Ďalekého východu.
Do Európy ich pravdepodobne priniesli rytieri templárského rádu v období krížových výprav do Svätej zeme. Podľa iných zdrojov priniesli Tarot do stredovekej Európy kočujúci Cigáni prichádzajúci z Ďalekého východu.
Väčšina prameňov sa však zhoduje v tom, že sa prvé balíčky tarotových kariet v Európe objavili začiatkom 14. storočia, kedy vznikali ako kombinácia raných hracích kariet používaných v Taliansku a sady 22 listov Veľkej arkány, ktorých začiatok zostáva doposiaľ zahalený rúškom tajomstva.
Balíček tarotových kariet pozostáva zo 78 kariet, z toho 22 kariet Veľkej arkány a 56 kariet Malej arkány. Uvedené názvy znamenajú “veľké tajomstvá” a “malé tajomstvá”.
Aj francúzsky lingvista, kňaz a okultista Antoine Court de Gebelin, žijúci v 18. storočí, bol presvedčený o mystickom význame Tarotu. Tvrdil, že 22 kariet Veľkej arkány bolo pôvodne knihou pochádzajúcou zo starovekého Egypta. Mohlo ísť o pozostatky Knihy Thovtovy (Thovt alebo Thoth = egyptský boh slov a mágie). Thoth je odvodenina egyptského slova Taru, čo znamená “pýtať sa, hľadať odpoveď”. Gebelin vytvoril vlastnú sadu 77 kariet doplnených ešte kartou s vyobrazením Blázna, čím sa mu podarilo dosiahnuť počet 78 kariet.
Niektoré pramene naznačujú pôvod slova tarot z hebrejštiny, ide o slovo tóra - označenie židovského posvätného textu, ale podľa iných by mohlo ísť aj o slovo rota (kolo).
Tarot už od samého začiatku slúžil ako prostriedok sebapoznania. Vzbudzoval však i strach a nedôveru, pretože ho v stredoveku cirkev pálila, lebo bola zásadne proti pohanským obrázkom, ktoré sa na nich objavovali.
Dokonca aj dnes sa Tarot niekedy považuje za “diablovu obrázkovú knihu”. Navzdory cirkevnému odporu sa kartové hry stávali obľúbenými, či už pre zábavu, hazard alebo veštenie. Veštecký a ezoterický význam kariet sa však dal už koncom 18. storočia len veľmi ťažko prehliadnúť.
Sada tarotových kariet sa počas stoviek rokov svojej existencie používala mnohými rôznými spôsobmi, aj keď je viac než pravdepodobné, že pôvodne bola určená pre kartovú hru, ktorá sa vo Francúzsku volá tarot a v Taliansku tarocco.
Už starí Gréci hovorili, že je treba poznať predovšetkým seba samých. Toto heslo bolo vytesané aj na vchode do Apollónovho chrámu v Delfách.
Prvé tarotové karty boli ručne maľované. Jeden z najstarších balíčkov, ktorý je nám dnes známy, má názov Visconti Sforza Tarocchi. Vznikol v polovici štyridsiatych rokov 15. storočia pre milánskeho vojvodu.
Bolo namaľovaných niekoľko tarotových sád, ktoré sú teraz uložené v múzeách a súkromných zbierkach. Jedna z nich zostala prakticky nedotknutá a obsahuje štandartných 78 kariet, ktoré sú základom dnešných sád.
Medzi ďalšie veľmi staré sady Tarotu pozostávajúce zo 40 očíslovaných kariet a 22 kariet Veľkej arkány patrí balíček, ktorého vlastníkom bol Francois Fibba (talianske knieža žijúce v exile) a ďalej balíček Mantegna vytvorený v r. 1470 - 1485.
Tieto nádherné tarotové karty sa veľmi odlišujú od sád, ktoré používame dnes, ale aj od exemplárov uchovávaných v Britskom múzeu. Mantegna sa skladá z piatich farieb po desiatich listoch, číslovaných od 1 do 50.
Obrazy na kartách symbolizujú celý vesmírny poriadok, od najvyšších planetárných ríší, cez umenie a múzy, až k tradičným vyobrazeniam, ktoré sa podobajú námetom v zvyčajných tarotových sadách.
Ďalšia veľmi známa sada tarotových kariet nesie názov podľa mesta Marseille. Objavila sa na konci 15.storočia. Tento balíček kariet patrí dodnes medzi najobľúbenejšie. Vyznačuje sa tiež efektným výtvarným prevedením.
V 17. storočí sa prestali tarotové karty vyrábať v Taliansku a začali sa dovážať z Francúzska.
Pri predpovedaní budúcnosti sú okrem astrológie a numerológie často používané aj veštenie z kariet, veštenie z ruky, prípadne aj veštenie z kávy.
